Lucca /Medzinárodná fonetická abeceda/ (latinsky Luca) je talianske mesto v Toskánsku, hlavné mesto rovnomennej provincie. Mesto má rozlohu a zhruba 86 000 obyvateľov. Leží na rieke Serchio, asi západne od Florencie a severovýchodne od Pisy. Lucca sa stala samostatným vojvodstvom a v roku 1860 sa po plebiscite pripojila ku kráľovstvu Sardinskému a k Taliansku.
Luccu založili Etruskovia. V roku 180 pred Kr. mesto dobyli Rimania a roku 56 pred Kr. tu uzavrel Gaius Iulius Caesar zmluvu s Pompeiom a Crassom. Z tohto obdobia sa zachovala pravidelná sieť ulíc a staroveké fórum.
Od 6. storočia po dobytí Longobardmi, bola Lucca hlavným mestom langobardského Toskánskeho vojvodstva, od roku 1180 bola samostatným celkom. Mesto sa preslávilo hlavne spracovaním a farbením hodvábu a vo 14. storočí bolo jedným z prvých talianskych miest. Za občianskych vojen medzi Guelfmi a ghibellinmi vystriedala obe strany a roku 1328 sa mesta zmocnili žoldnieri cisára Ľudovíta Bavorského. Aby si vynahradili nezaplatený žold, mesto predali a v rokoch 1331 - 1335 patrila Lucca Jánovi Luxemburskému. Nejaký čas ju spravoval aj mladý Karol IV., Ktorý potom roku 1369 obnovil samostatnosť mesta. Lucca bola samostatnou republikou do roku 1805, kedy ju dobyl Napoleon a daroval ju svojej sestre. Po roku 1815 sa Lucca stala samostatným vojvodstvom a v roku 1860 sa po plebiscite pripojila k zjednotenému Taliansku.
